Stredný obchodný a dopravný koridor: nové vyhliadky

Po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine sa otázka rozvoja dopravných koridorov, ktoré by neprechádzali cez ruské územie, stala naliehavejšou ako kedykoľvek predtým. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje Strednému dopravnému koridoru, ktorý bol donedávna považovaný za slabú alternatívu ciest cez Rusko. Dokáže nová trasa nahradiť tradičné dopravné tepny spájajúce Čínu a Európu?

Od prvých plánov až po realizáciu

Stredný obchodný a dopravný koridor alebo transkaspická dopravná cesta je projekt infraštruktúry, prostredníctvom ktorého je možné dodávať tovar z Číny do Európy cez územia Kazachstanu, Azerbajdžanu, Gruzínska a Turecka, teda obísť Rusko. Myšlienka projektu bola prvýkrát vyjadrená v roku 2013 a prvé praktické kroky na vytvorenie potrebnej infraštruktúry a odstránenie obchodných bariér medzi zúčastnenými krajinami začali v roku 2015.

Pred udalosťami z februára 2022 boli mnohí odborníci a politici k myšlienke dopravného koridoru dosť skeptickí, pričom zdôrazňovali existenciu množstva problémov, ako sú neprehľadné ceny a logistické ťažkosti. Osobitne sa však zdôraznil nedostatok osobitného záujmu o túto trasu zo strany Číny: „Pri absencii geoekonomického zapojenia Číny má rozvoj stredného koridoru stále malý ekonomický základ.“

Dopravný koridor v kontexte Ukrajiny

Situácia sa výrazne zmenila po začiatku konfliktu na Ukrajine: biznis okamžite obrátil svoju pozornosť na transkaspický dopravný koridor.

Podľa Medzinárodnej asociácie TITR, ktorá združuje lodné spoločnosti a prístavy, sa tak objem prepravy po tomto koridore v roku 2022 zvýšil o 86 % a dosiahol 2,8 milióna ton v porovnaní s 1,5 milióna v roku 2021 – vtedy sa v roku 2021 prepravilo 586 000 ton. Svetovej banke sa v roku 2022 objem kontajnerovej dopravy na tejto trase zvýšil o 33 % v porovnaní s rokom 2021

Výrazne vzrástol aj politický záujem o rozšírenie kapacít nákladnej dopravy v Strednej Ázii: v novembri 2022 podpísali Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan a Turecko takzvanú cestovnú mapu, ktorá identifikuje prioritné oblasti pre investície a činnosti potrebné na zlepšenie transkaukazského dopravného koridoru. (TCTC). V júni 2023 sa Azerbajdžan, Gruzínsko a Kazachstan dohodli na vytvorení jednotného logistického operátora.

O dôležitosti novej trasy sa hovorilo aj v Bruseli: európski predstavitelia oznámili zámer Európy upustiť od tranzitu tovaru cez Rusko, ktorým pred vojnou prechádzalo 86 % tovaru z Číny.

Záujem EÚ o novú dopravnú cestu sa prejavuje nielen slovami, ale aj konkrétnymi krokmi. V januári 2024 sa teda v Bruseli konalo Global Gateway Investors Forum for EU-Central Asia Transport Connectivity, počas ktorého politici a podnikatelia predniesli množstvo dôležitých vyhlásení priamo súvisiacich s týmto projektom. Konkrétne bolo oznámené, že účastníci fóra investujú 10 miliárd dolárov do rozvoja dopravnej infraštruktúry v regióne.

Okrem toho Európska komisia oznámila:

● spustenie Regionálneho dopravného programu financovaného EÚ, ktorý bude prijatý v roku 2025 (Regionálny dopravný program). V rámci tohto nového programu EÚ ponúkne technickú pomoc na modernizáciu a údržbu dopravných trás.

● vytvorenie koordinačnej platformy na rýchle riešenie aktuálnych problémov, ktoré si vyžadujú spoločné úsilie partnerov.

● vznik nových pozícií na ministerstvách dopravy všetkých piatich stredoázijských krajín od roku 2024, ktoré budú priamo pracovať na realizácii nového dopravného koridoru.

Európska investičná banka (EIB) podpísala memorandá o porozumení v celkovej výške 1,47 miliardy EUR s vládami Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu, ako aj s Rozvojovou bankou Kazachstanu. Tieto úvery budú možné vďaka zárukám poskytnutým Európskou komisiou.

Napokon Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) podpísala memorandum o porozumení s Kazachstanom s investičným portfóliom vo výške 1,5 miliardy eur. Tieto prostriedky budú použité na realizáciu už vybraných projektov.

Aktuálne problémy

Napriek tomu, že vo svetle ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou sa dopravný koridor začal využívať čoraz častejšie a európski a regionálni politici vyjadrili projektu plnú podporu, mnohé problémy sa nepodarilo vyriešiť, keďže odborníci Svetovej banky napíšte o tom v osobitnej správe z novembra 2023.

„Kapacita Spojeného kráľovstva nebola vyčerpaná, avšak problémy s prekračovaním hraníc, prekládkou a koordináciou viedli k veľmi veľkým oneskoreniam v doprave a následnému návratu do alternatívnych koridorov. V dôsledku toho sa objem kontajnerovej dopravy v roku 2023 (nad 8 mesiacov) znížil o 37 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022,“ zdôrazňuje štúdia.

Čo je dnes znepokojivé pre biznis:

● Náklady na dopravu. Experti Svetovej banky s odvolaním sa na opýtaných účastníkov prepravy uvádzajú, že jedným z hlavných problémov sú náklady na prepravu tovaru, ktoré sú porovnateľné s nákladmi na prepravu cez Rusko, hoci táto trasa je oveľa rýchlejšia.

● Čas prepravy. V roku 2022 trvala preprava tovaru z Dostyku alebo Khorgosu do Konstancie cez Spojené kráľovstvo v priemere 50 – 53 dní, čo je dvojnásobok času potrebného pri tranzite cez Rusko.

Prečo sa to deje:

● Nedostatok jedného operátora, ktorý by bol zodpovedný za prepravu nákladu po celej trase. V súčasnosti musia zákazníci sledovať svoj náklad na webových stránkach operátorov z rôznych krajín.

● Druhé obmedzenie súvisí s nízkou prevádzkovou efektívnosťou prístavov v Kaspickom a Čiernom mori, ako aj námornej dopravy v Kaspickom mori.

Niektoré prístavy napríklad nefungujú, keď je vietor na mori veľmi silný, čo okamžite ovplyvňuje rýchlosť dodávky nákladu. Napríklad v septembri 2023 prezident medzinárodného morského obchodného prístavu NC Aktau Abay Turikpenbaev povedal, že ich mobilný inšpekčný komplex nemôže fungovať pri silných nárazoch vetra.

● Tretím obmedzujúcim faktorom je nedostatočná železničná infraštruktúra typu end-to-end, ktorá spôsobuje meškania, keď je potrebné náklad presunúť zo železnice na more.

● Meškania na hraničných priechodoch z dôvodu chýbajúceho jediného operátora.

● Integrácia toku dokumentov (každá krajina má svoje vlastné dokumenty, formuláre atď.).

Vyhliadky do budúcnosti

Podľa analytikov Svetovej banky sa celkový nárast obchodného obratu medzi Čínou a EÚ do roku 2030 zvýši približne o 30 % a objem prepravovaného nákladu na tejto trase sa zvýši 3-krát. Ak sa však nezavedú opatrenia na zlepšenie prevádzky transkaspického koridoru, dopyt po preprave bude o 35 % nižší ako predpokladaný nárast.

Zároveň, ako predpovedajú experti Svetovej banky, aj pri úspešnej realizácii všetkých infraštruktúrnych projektov bude táto trasa hrať dôležitejšiu úlohu v regionálnom ako transkontinentálnom obchode: do roku 2030 bude obchod medzi Európou a Čínou predstavovať menej ako 40 % z objemu prepraveného nákladu.

V každom prípade, v súvislosti so zhoršujúcimi sa vzťahmi medzi Ruskom a Európou má EÚ mimoriadny záujem o rozšírenie kapacít transkaspického koridoru, preto bude do tohto projektu investovať materiálne, technické a politické zdroje.