Rusi v zahraničí: podnikanie a sankcie

Po začiatku konfliktu na Ukrajine a vyhlásení mobilizácie mnohí obyvatelia Ruska opustili krajinu. Niektorí z nich sa rozhodli začať podnikať na novom mieste. Eurasia.sk sa rozprávala s migrantmi z Ruska o tom, aké ťažké je v dnešnej geopolitickej realite robiť to, čo vás baví, mimo svojej domovskej krajiny.

Podnikanie Rusov v číslach

Krajiny SNŠ

Napriek tomu, že žijeme v digitálnom veku, keď sa všetko sleduje a zaznamenáva, stále presne nevieme, koľko Rusov opustilo krajinu po vypuknutí bojov na Ukrajine a vyhlásení „čiastočnej“ mobilizácie: odhady sa pohybujú od 500 000 do 1 milióna. Mnohí z emigrantov, keď sa obavy z novej vlny mobilizácie rozplynuli a nastal pocit nového status quo, sa začali vracať, pričom v zahraničí čelili mnohým obmedzeniam a dokonca, ako povedali oslovení Rusi agentúre Bloomberg, aj prípadom diskriminácie.

Zároveň niektorí Rusi zostali v zahraničí a začali podnikať. Forbes s odvolaním sa na výpočty spoločnosti „Finion“ píše, že do konca roka 2023 bol celkový počet nových spoločností registrovaných Rusmi v Gruzínsku najmenej 13 000 subjektov. Celkovo bolo od februára 2022 do februára 2023 zaregistrovaných približne 16 000 IČO pre ruských občanov. Pre porovnanie, od januára 1995 do februára 2022 založili Rusi v Gruzínsku len 7 788 spoločností.

Kazachstan sa umiestnil na druhom mieste medzi krajinami, v ktorých Rusi podnikali najaktívnejšie – bolo tam zaregistrovaných 6 100 nových spoločností s ruskými vlastníkmi. Rok predtým v tejto krajine založili rodení Rusi približne 3 500 spoločností.

Na treťom mieste je Arménsko, kde v roku 2023 otvorili Rusi spolu 3 400 spoločností, z toho približne 2 000 IČO.

Zoznam krajín s najvyššou podnikateľskou aktivitou Rusov je celkom prirodzený: boli to krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré po začiatku konfliktu na Ukrajine a mobilizácie prijali hlavný prúd migrantov z Ruska, keďže na vstup do nich nie sú potrebné víza (do Arménska možno vstúpiť dokonca s vnútorným pasom), obyvatelia týchto krajín väčšinou hovoria po rusky, bolo možné otvoriť si účty v miestnych bankách a v niektorých prípadoch platiť ruskými kartami, ale situácia sa začala meniť po sprísnení sankcií. 

„Individuálny podnikateľ (IE) môže platiť len 1 % daň z príjmu a majiteľ s.r.o. sa môže zaregistrovať ako platca DPH až po dosiahnutí obratu 100 000 GEL (cca 3,32 mil. rubľov). Okrem toho si v Gruzínsku môžu Rusi a Bielorusi legálne otvoriť bankové účty, a to aj na podnikateľskú činnosť,“ vysvetľuje expert v komentári pre Forbes.

Ďaleko v zahraničí

Okrem krajín bývalého Sovietskeho zväzu si Rusi otvorili podniky aj vo vzdialenejších krajinách: v Srbsku, Spojených arabských emirátoch a Turecku.

V novšej štúdii spoločnosti Finion sa uvádza, že v rokoch 2022 a 2023 sa v SAE otvorilo približne 1 600 pobočiek ruských spoločností. Pre Rusov sa táto krajina stala atraktívnou, pretože v posledných rokoch tam začalo žiť veľa rodených Rusov, čo znamená, že publikum pre tovar a služby rastie. Odborníci upozorňujú, že do SAE prichádzajú majitelia kozmetických salónov, kaviarní a reštaurácií.

Ďalším atraktívnym bodom je Srbsko. V ňom na roky 2022-2023 ruskí občania zaregistrovali približne 9 tisíc nových organizácií, uvádza štúdia. Rusi otvárali najmä materské školy, internetové obchody, realitné spoločnosti a co-workingové priestory, ako aj firmy špecializujúce sa na právne poradenstvo a podnikateľské konzultácie.

Atraktivita Srbska spočíva v tom, že pre ruského občana je pomerne jednoduché legalizovať sa tam, vrátane získania povolenia na pobyt pri otvorení živnostenského podniku. Zároveň sa krajina naďalej otvára záujemcom, ktorí sa tam chcú presťahovať: v lete 2023 vyšlo najavo, že krajina zjednoduší získavanie občianstva a predĺži lehotu povolenia na pobyt. Podľa zákona schváleného parlamentom sa doba platnosti povolenia na pobyt predĺži z jedného roka na tri roky, po ktorých môžu cudzinci okamžite požiadať o povolenie na pobyt a občianstvo. Taktiež povolenia na pobyt a pracovné povolenia sa teraz budú vydávať súčasne.

Krátko po začiatku vojny sa Turecko stalo jednou z najobľúbenejších krajín pre Rusov. Ako uvádza miestny denník Turkish Minute, ruskí občania od februára 2022 do augusta 2023 otvorili približne 2 tisíc spoločností, najmä v oblasti gastronómie. V posledných mesiacoch je však pre ruských občanov čoraz ťažšie podnikať a jednoducho žiť v Turecku: vo februári 2024 vyšlo najavo, že ruskí podnikatelia masovo nemôžu uskutočňovať svoje platby prostredníctvom tureckých bánk, pretože sa obávajú, že sa na nich vzťahujú sekundárne sankcie USA, a jedna z najväčších tureckých bánk – DenizBank – od začiatku roka 2024 výrazne sprísnila podmienky na otvorenie účtov pre Rusov a takmer prestala schvaľovať takéto žiadosti. O niečo skôr Turecko sprísnilo požiadavky na povolenie na pobyt pri kúpe nehnuteľností

Osobné skúsenosti Rusov v Európe

Rozhodli sme sa porozprávať priamo s niektorými ruskými emigrantmi, aby sme sa dozvedeli viac o tom, aké ťažké alebo naopak ľahké bolo pre nich alebo ich príbuzných začať vlastné podnikanie v zahraničí v podmienkach pretrvávajúceho sankčného tlaku na Rusko a Rusov.

Alexej, IT špecialista pracujúci na Cypre, mal to šťastie, že sa do veľkej miery vyhol všetkým byrokratickým komplikáciám, s ktorými sa cudzinci pri sťahovaní na ostrov zvyčajne stretávajú.

„Hlavnú časť byrokratickej záťaže znášala moja spoločnosť: prostredníctvom nej som požiadal o povolenie na pobyt a prostredníctvom nej som si otvoril bankový účet v miestnej banke. Na bankovú kartu som musel čakať mesiac a na účet niekoľko týždňov. Všetko sa vybavovalo prostredníctvom spoločnosti: museli ste prísť do konkrétnej pobočky konkrétnej banky. Teraz si budem prostredníctvom spoločnosti predlžovať aj povolenie na pobyt,“ hovorí Alexej.

Ľudia z Ruska, ktorí pracujú pre spoločnosti so sídlom na Cypre, sa delia na tri tábory: prvý tvoria tí, ktorým sa na ostrove páči a už sa pripravujú na získanie cyperského občianstva, druhý tábor tvoria tí, ktorým sa na ostrove vôbec nepáči (Alexej sa medzi nich zaraďuje), ale práca vo firme im vyhovuje, a tretí tábor – ľudia, ktorí sa nedokázali prispôsobiť životu na Cypre, a tak dali výpoveď a odišli. Súdiac podľa príbehov je takýchto ľudí pomerne veľa.

Podľa respondenta povolenie na pobyt zamestnancov spoločnosti im neumožňuje podnikať na Cypre (víza typu E) a akonáhle je pracovná zmluva so zamestnávateľskou organizáciou pozastavená, povolenie na pobyt „vyhorí“. Preto, ako sa delí Alexej, existujú Rusi, ktorí si otvoria firmu a nezaregistrujú ju.

Anna urobila to isté. Po začiatku vojny na Ukrajine sa presťahovala do Srbska, mesto sa jej páčilo a dievča, ktoré predtým nemalo žiadne relevantné skúsenosti, si spolu s priateľom otvorilo v Belehrade strečingové štúdio – miesto, kde sa návštevníci naučia súbor cvičení zameraných na rozvoj flexibility, kĺbovej pohyblivosti a svalovej pružnosti. Jej kamarátka medzitým ukončila svoju činnosť a štúdio sa rozrástlo takmer štvornásobne.

„Úprimne povedané, naďalej fungujeme bez registrácie živnosti. Dane sú pre podnikanie od nuly príliš vysoké, transakcie pri platbách kartou sú zdanené 4 %. Navyše, keď formálne založíte zamestnancov, ak nevyužijete špeciálny benefit, bežné dane sú približne 45 % z platu. Všetko je to veľmi demotivujúce na oficiálnu registráciu firmy, ale dostávame sa k tomu,“ hovorí Anna a zároveň poznamenáva, že kvôli týmto podmienkam pre podnikateľov nie sú jediní, ktorí nepodnikajú podľa všetkých miestnych pravidiel.

V septembri 2023 otvoril Ruslan Katarsky, ktorý pochádza z Moskvy a predtým pracoval ako manažér predaja automobilov Nissan a Mercedes-benz, prvú španielsku kaviareň Cofix s pevnou cenou – v Rusku veľmi populárnu. Podobne ako Anna, aj on zvolil okľukatú cestu na začatie podnikania: na otvorenie živnostenského podnikania poskytol doklady svojej mamy, ktorá žije v krajine už viac ako 5 rokov, keďže „s dokladmi je to tu naozaj zlé“.

Zároveň je zaujímavé, že okrem byrokratických problémov všetci respondenti Eurasia.sk zdôrazňujú, že v ich krajinách je ešte veľa oblastí, ktoré treba rozvíjať.

„V Španielsku je obrovský problém so službami. Podľa môjho názoru je to spôsobené nedostatočnou konkurenciou v mnohých sférach: tu, kam sa pozriete, je buď rodinný podnik, alebo skupiny veľkých firiem, t. j. prakticky neexistuje vrstva malých podnikov, ktoré by sa rozvíjali v právnej oblasti,“ pokračuje Ruslan.

Alexei z Cypru hovorí o rovnakej situácii a poznamenáva, že mnohé podniky vedie z generácie na generáciu jedna rodina a ona by „nebola nadšená“, keby si niekto v susedstve otvoril napríklad kaviareň.

Napriek tomu, že sa do Belehradu prisťahovalo veľa Rusov, v súčasnosti podľa Anny mesto zostáva „úrodnou pôdou pre rozvoj akéhokoľvek druhu“.

Ukazuje sa teda, že Rusi, ktorí odišli, by boli v podnikaní aktívnejší, keby nebolo byrokratických prekážok. Zároveň nikto z opýtaných nepotvrdil, že by tieto administratívne postupy boli nejakým spôsobom sprísnené len pre nich, pretože sú Rusi – takéto prekážky vstupu do podnikania sa týkajú všetkých ľudí, ktorí nie sú občanmi EÚ, ak hovoríme o Španielsku a Cypre.